Bridget Never More

V poslednom článku som sa zastrájala, že vám idem v dohľadnej dobe vysvetľovať pojem "framework" a priblížiť svet technológií. Ja svoje sľuby plním. Ak toto bude čítať nejaký programátor, nech mi odpustí ten kuchynský žargón, ale tento blog je primárne určený pre ženy a kde najčastejšie nájdete ženy? No predsa v kuchyni. ;-) Článok začnem definíciou z Wikipedie, podľa ktorej je framework "softwarová štruktúra, ktorá slúži ako podpora pri programovaní a vývoji a organizácii iných softwarových projektov. Môže obsahovať podporné programy, knižnice API, podporu pre návrhové vzory alebo doporučené postupy pri vývoji". Moje vysvetlenie frameworku Vieme, že základom pre prípravu toho najjednoduchšieho koláča sú ingrediencie ako vajíčka, múka, cukor v nejakých pomeroch , ktoré by ste v každom ohľade mali dodržiavať , aby sa vám koláč podaril. Každá tá surovina má svoju funkciu vo vzťahu k tým ostatným a pri jej spracovaní sa musí dodržiavať nejaká postupnosť . Vajce drží

Aj majster tesár sa niekedy utne, ale ja mám neobyčajný talent rozosmievať svojich blízkych. Ani nemusím rozprávať vtipy alebo hrať vtipné scénky. Stačí, keď sa ma moji najmilší držia a sledujú, čo robím. Skôr či neskôr určite vyvediem nejakú hlúposť. O niektoré historky súvisiace s kozmetikou, o ktorej najčastejšie píšem, sa teraz s vami podelím, nech vám rozveselím tento studený deň so zachmúrenou oblohou. Éterické oleje Kedysi som si týmito voňavými zázrakmi "vylepšila" svoj krém na chodidlá. Asi som to trošku prehnala, lebo toho krému už nebolo v tégliku veľa a dala som niekoľko kvapiek. Krém mi potom pripomínal Coca-Colu, len to bola o niečo výraznejšia vôňa. Ako... možno trošku silná, ale inak krásna vôňa krému, to fakt. Vytriezvenie prišlo pri jeho skúšaní. Len som sa nechtiac dotkla tváre chrbtom ruky s pozostatkami krému, aby som z nej odhrnula vlasy a na tú následnú alergickú reakciu v živote nezabudnem. Tvár ma pálila celé dva dni a bola som červená ako rak. Zahráv

Milé dámy (a možno aj páni), toto vážne nie je vtip. Ja plánujem žiť čo najdlhšie a urobím pre to všetko. Prečo? Nie, nie som až taká prehnane ambiciózna a nemám také plány, na ktoré by mi bolo 30 či 40 rokov málo. Chcem sa dožiť aspoň 100 rokov, pretože ak by som mala žiť i zomrieť na Slovensku, kratší život sa mi neoplatí. Nie som vypočítavá a už vôbec nie som mamonárka. To posledné, čo ma zaujíma, sú peniaze. Nepotrebujem ich mať, ako niektorí ľudia, čoraz viac a viac, len aby som mohla žiť nadštandardný život. Pokiaľ budem mať z čoho uhradiť bežné náklady spojené s údržbou bytu i bežné výdavky za energiu, plyn, internet a iné služby, kým si raz nebudem postielať na kúsku polystyrénu pod stromom v parku a hľadať v košoch jedlé odpadky, potom ma neštve, že nezarábam o 50 alebo 100 EUR viac. Mám koľko si zaslúžim. Mňa len hnevá, keď sa niekto priživuje na tom, čo právom patrí mne. O čom je reč? O odvodoch, drahí moji. Aby bolo jasné, už po skončení strednej školy som vysúkala rukávy,

Prestaňte snívať a podporovať mýty o tom, že programovanie je len pre mužov. Máte v mysli nejaké vylepšenia aktuálnych webových stránok, alebo by ste rady rozbehli svoje vlastné weby? Dajte svojím nápadom reálnu podobu. Existuje workshop, ktorý vám otvorí oči a trošku vám tento tajomný svet informačných technológií pootvorí. Vy sa už len rozhodnete, či doňho vstúpite. Viete to s počítačmi a nebojíte sa výzvy? Potom vykonajte krôčik vpred. Máte najvyššiu šancu uspieť. Cieľovou skupinou, na ktorú sa vzdelávací program Rails Girls zameral, sú práve ženy a dievčatá a z toho vznikol aj jeho názov. Jeho hlavnou myšlienkou je šírenie povedomia o programovaní webových stránok a webových aplikácií vo frameworku nazývanom Ruby on Rails (pojem framework vám vysvetlím v jednom z ďalších článkov, aby ste sa toho nezľakli). Programovanie nie je práve ľahký chlebík, ale čo je v dnešnej dobe jednoduché, však? Hlavné je chcieť a ešte ideálnejšie je mať k tomu nejakú vhodnú pomoc v podobe skúseného pria

Od malička som počúvala samé motivačné reči na adresu môjho tanca: "Decko moje, ak teba niekto naučí tancovať a poriadne ťa rozhýbe, tak zjem kefu." Nuž uznávam, moje pohyby neboli práve baletné ako z Labutieho jazera. A čo ja na to hovorím dnes? Moja odpoveď znie: "Je čas nejaké kefy zakúpiť. Aké budú chutiť viac? S umelými či prírodnými štetinkami?" :-) Nie, nie, nie. Aj ja sa viem hýbať. Akurát k tomu potrebujem príjemnú spoločnosť (napríklad ľudí, ktorých poznám, v ktorých mám dôveru, nehanbím sa pred nimi a ktorých mám rada), alebo je ešte druhá alternatíva - poriadne vysoké promile. Potom som schopná pohybmi napodobňovať na zemi aj ležaté osmičky, alebo robiť ventilátor. Ale nie že by som to niekedy skúšala aj reálne. Ja len verím, že som toho schopná. :-D Mojim revírom je Dom odborov v Žiline, moje tempo učenia tanečných pohybov je vražedné (resp. vražedne pomalé :-p), mojimi súpermi sú občasné výhovorky, kilá navyše a veľmi boľavé nohy. Som v nasadení každú

Dnes sa budem venovať kolegiálnym vzťahom. Mám rada ľudí a keď môžem, tak pomôžem, no nemám rada bojové tábory ako protistrany na pracovisku a nepodporujem klebety. Nech sa však ocitnem kdekoľvek, všade sa nájde niekto, kto sa snaží zo mňa nejakým spôsobom žmýkať informácie a zaťahovať ma do klebiet i sporov. Ak ste v podobnej situácii, mám pre vás ďalšie rady. Moja dnešná a druhá rada: Ostávajte vždy na neutrálnom území, buďte dobrým poslucháčom, ale slabým rečníkom, odpovedajte jasne a kroťte svoj temperament. Napísať všetko v jednej vete sa nedá, preto všetko opäť vysvetlím, nech je všetko jasnejšie. A) Ostávajte vždy na neutrálnom území a na chyby upozorňujte radšej nepriamo. Možno si myslíte, že je lepšie hovoriť tak, ako vám zobák narástol, ale to nie je pravda. Môžete ostať sama sebou, lenže niektoré nepríjemné fakty je vždy lepšie zaobaliť a ešte ideálnejšie je nechať dotyčnú osobu, aby si ich sama domyslela, teda ukončiť vetu troma bodkami a nech si záver urobí každý sám. Ako

Mať až do staroby prsia odporujúce fyzikálnym zákonom by nebolo zlé, ale aká je realita? Keby som si mala opäť vyberať povolanie a ísť študovať, určite by som chcela byť plastický chirurg. Ešte pár rokov bez osvety a som v balíku. Týmto pozdravujem dámy z televízneho spravodajstva, ktoré si ako "vzor" všetkým slovenským ženám svoje dudy vytláčajú až k tvári. :-) Niežeby som im závidela. Nie som tou, čo by mala dôvod závidieť. :-) Len sa tomu čudujem. Ak by som nevedela, že ich zuby sú poväčšine profesionálne bielené (česť výnimkám), povedala by som, že nimi chcú zakryť zašednutý úsmev. Alebo ich počas prestrihov a reklamnej prestávky používajú ako stojan na šálku s kávou. A ešte viac ma udivuje, keď ich takto vidím stále. Nemusím byť lekár, aby som tušila, že takéto nadvihovanie prsníkov bude istotne nezdravé. O neprirodzenosti nehovoriac. Rozumný človek by si myslel, že sa vedia takto doriadiť len na večerné vysielanie, ale keď sa neplánovane ocitnú v nejakej inej relácii, č