Bridget Never More

Rok 2013 bol vcelku dobrý, keď si odmyslím, akými nezmyslami nás často kŕmili televízie v hlavnom vysielacom čase. Pre mňa vyzerá ideálny večer tak, že si dám dobrú večeru, skočím vyvenčiť psíka, po návrate si pozriem správy na STV (tá hodina negativity v súkromných televíziach sa pozerať nedá) a potom čakám nejaký dobrý program. Pod pojmom "dobrý" však nemyslím seriál, nech by bol akokoľvek super. Zastávam názor, že čas od 20:00 by nemal patriť niečomu, čo si v prípade záujmu viem pozrieť ešte do hlavného vysielania spravodajstva. V tomto čase by sa mali vysielať filmy. Tak to bolo celé roky a tak si to predstavujem i ja. Seriál i reality šou nech si dávajú ráno a v noci v repríze a podvečer, aby sa k nemu rovnako dostali všetci ľudia. Aj tí, čo robia na zmeny. Špeciálne to platí na tie, ktoré nemôžem pozerať ani na ten niekoľko sekundový interval počas prepínania kanálov. Takže by som v krátkosti zhrnula, čo sa mi v roku 2013 páčilo a čo nie. Ja som dosť veľký odporca rodin

Sviatky sú o rozličných vôňach. Vôňa ihličia, vianočnej kapustnice, smaženej ryby, vareného vínka a napokon rôzne vône napečených dobrôt. U nás to ešte donedávna ani tak nebolo o škorici, badiáne a podobnom medovníkovom korení. Medovníčky, to sú vám totiž poriadne koťuhy. Pečiem ich len posledné 4 roky, lebo dlhé roky som nevedela nájsť na ne vhodný recept a tak som si s nimi užila viac "zábavy", než by mi bolo príjemné. Živo si spomínam na svoje prvé medovníčky. Recept pochádzal z jedného detského časopisu a bola to jedna veľká katastrofa. Cesto sa od samého začiatku neskutočne lepilo na steny misy, múkou posypanú dosku i na valček. Po pár pokusoch o jeho vyvaľkanie som to vzdala a úlohu posunula mame. Myslím, že ešte nikdy som ju nepočula tak nadávať, ako vtedy. :-) Nedalo sa nič robiť. Do cesta sme museli nasypať aj napriek predpisanému množstvu veľa ďalšej hladkej múky, aby sme to len dajako spracovali a presne také boli aj medovníky. Nezmäkli. Ostali také tvrdé, že by si

V jednom zo svojich článkov som vo veľkom nadávala na anti-perspiranty. A verte, že dôvod existuje. Pôvodne som nemala v úmysle nikoho strašiť, ale ja to predsa len radšej spomeniem. Mám za to, že niektoré veci ostali otvorené, o čom svedčí aj dlhá diskusia pod článkom, lebo v článku na ne nebolo dosť priestoru. Takže tu sú odpovede na všetky tie otázky. Potenie pri obezite? Áno i nie. Upresním, ako som to myslela. Už v diskusii so sa zmienila, že si nemyslím, že nadmerné potenie a obezita spolu bezpodmienečne súvisia. Keby áno, tak zo mňa leje pot každý boží deň od rána do večera. Žiaľ, ja mám s hmotnosťou problém a otvorene si priznávam tento fakt. Ale pravda je aj to, že ako malé dieťa som bola pre zmenu strašne chudá. Než som nastúpila do základnej školy, rodina hovorila mojej mame, aby mi dávala viac jesť. Moje nohy i ruky boli chudé ako paličky, ale aj tak pri každej námahe (i tej najmenšej) zo mňa tiekol pot. Mám to žiaľ v génoch. Moje potné žľazy (resp. ich ústia) sú pomerne ši

Asi som z inej planéty, alebo sa vám môžem zdať len staromódna, ale nerozumiem zmýšľaniu niektorých ľudí. Hľadám normálne vysvetlenie myšlienkových pochodov majiteľov osobných profilov na Facebooku, marketingových pracovníkov a tiež majiteľov spoločností prezentovaných prostredníctvom tejto sociálnej siete. Niekedy si ťukám na čelo a pýtam sa "Čo tým chcel básnik povedať?" a niekedy sa na tom smejem. Zdieľačky Časom som sa ich naučila tolerovať. Chápem, že aj týmto spôsobom sa firmy dostávajú do povedomia a zbierajú počet lajkov. Hlavne u tých menej známych platí, že čím vyššia návštevnosť fanpage, tým lepšie. Dozvie sa o vás pár ľudí, tí to nazdieľajú a odrazu sú na vašej stránke i vo vašom e-shope ich priatelia, priatelia ich priateľov... To je dobrá stratégia. Dnes to však mnohí špekulanti zneužívajú, zakladajú v mene známych spoločností stránky, vymýšľajú súťaže, kde nikto nikdy nič nevyhrá a robí to spoločnostiam nie dobré, ale zlé meno. A práve preto nechápem také spolo

Takto pred mesiacom som sa bavila počas obeda s jednou farmaceutkou o tom, ako riešia ľudia problémy so zubami. Zaumímalo ma, či sa ešte stále stretáva s riešením AD HOC v štýle: "Idem do lekárne a vezmem si tie najsilnejšie tabletky proti bolesti." Ceny za zákroky stúpajú, kvalita používaných materiálov (alebo práce) klesá. Sú ľudia hazardéri? Odpoveď: Áno, ešte stále ľudia hazardujú V tých časoch, kedy som bola za lekárenskym pultom ja, súkromných zubných lekárov vyhľadávalo len malé percento obyvateľstva. Väčšina ľudí mala klasického "štátneho" zubára, u ktorého sa im nechcelo vysedávať a čakať na ošetrenie (česť výnimkám v rade lekárov i pacientov). U toho môjho "štátneho" to nebolo až také zlé. Objednal troch či styroch ľudí na nejakú hodinu a ak mala jeho sestrička dobrú náladu, nevzala ma ako poslednú zo štvorice. Za tie 4 hodiny, na ktoré má pracujúci nárok odísť z práce a dať sa ošetriť, sa to obvykle stihlo. Keď som mala dáky problém, vedeli mi p