Chcete, aby nebol váš život skúpy na chválu vášho zovňajšku? Máte radi komplimenty? Ja nie. Mám z nich zmiešané pocity, lebo na ne neviem reagovať. Niekto použije to zázračné slovíčko, ale nie ja. Ja musím byť iná a moje odpovede musia vykazovať vysoký stupeň kreativity, lebo mne jednoslovné odpovede nestačia. A tu je kameň úrazu. 
Rada počúvam, že som v niečom dobrá, no keď príde reč na vzhľad, som v rozpakoch a mám problém na to reagovať jediným slovom. Čím viac ma niekto dostane a v čím väčšom strese som, tým viac meliem jazykom. Taká proste som. Neodpovedám jednoslovnými odpoveďami, z duše nenávidím klišé i zdvorilostné otázky a prehrávam v akýchkoľvek slovných bitkách. Ja nie som bohvieako pohotový rečník, ale skôr mysliteľka vo svojom vlastnom svete. Pri rečnení mi myšlienky blúdia kade tade a než zo seba vykokcem svoj názor, trikrát odbočím od témy, trikrát pozabudnem, kde som naposledy skončila, trikrát skomolím slovo (obzvlášť vtedy, keď som nervózna a chcem dostať zo seba rýchlo komplikovanú myšlienku, aby som z nej časť nezabudla) a stokrát si pomyslím, aký som ja idiot, keď si všetko takto komplikujem. Ale to dá rozum. Načo by som používala jednoduché vety, keď môžem používať komplikované súvetia a zamotať sa v nich, však? 
Niekto by sa na tom zasmial a povedal, že najlepšie je hovoriť od srdca, no garantujem vám, že mňa by ste nechceli počuť takto hovoriť. Vo svojom živle by som znela asi ako Temprance Brennanová (alebo ju poznáte pod menom "Kosť"). Lež ja používam niečo omnoho horšie než sú čisto odborné výrazy. Mojou parketou sú metafory, alegórie a kadejaké iné prostriedky, ktorým občas rozumiem len ja. :-p. Páni v bielych plášťoch by to už nazvali diagnózou (manický syndróm), ale príznaky poznám a môžem im odkázať jedno. Nie, tie príznaky nemám. 
Pár ľudí sa ma opýtalo, či existuje niečo, čo neviem. Nuž existuje. Vynakladám všetku snahu na to, aby som schudla, aby som ako tak vyzerala, aby som v niečom vynikala, ale nie vždy mi to ide tak, ako by som si želala. Nuž na lichôtky moja prostorekosť reaguje takými slovnými kreáciami, ktoré niekedy ľudí nechávajú v otázke, čo tým chcel básnik vlastne povedať a dostávam sa do trápnych situácií. Že vám to niekoho pripomína? Že som ako Bridget? Aspoň viete, prečo môj blog nesie takýto názov... Pre mňa je najlepší kompliment, keď sa za mnou otočí nejaký švárny mládenec. Žiaľ, tí čo chodia okolo mňa, majú zrejme seknuté v krížoch, ha ha.
Ale nalejme si už čistého vína, ja rozhodne nevyzerám tak dobre ako Bridget. Moje ruky a nohy nie sú ani zďaleka tak štíhle a moja podoba nie je hodná zverejnenia na internete. Preto ani na Facebooku ani nikde inde nemám nikdy fotku celej svojej postavy. Na snahy okolia zachytiť CELÚ moju podobizeň na firemných, priateľských i rodinných stretnutiach reagujem vtipom ("Fotenie sa prieči mojej indiánskej viere." a pod.) alebo sebaironickými poznámkami ("Nie, ja vážne nejdem do záberu, lebo vy ostatní sa tam potom nevmestíte.") s úmyslom dostať sa preč. Akékoľvek taggy z fotiek, na ktorých sa nejakou náhodou ocitnem, bez milosti dávam preč. Jediné fotky, ktoré kedy ľudské oko spatrí, spravím ja sama.
Fotka v titulku blogu je moja vízia toho, ako by som v blízkej budúcnosti chcela vyzerať. To indivíduum na titulke má síce moju tvár i vlasy - taký účes som vážne istú dobu nosila - no ten zvyšok tela sa ešte nedostavil (asi niekde zablúdil, lebo nemá GPS ). Chcete vedieť, kedy príde? Odpoveď: Čoskoro. Ostaňte mi verní a určite vás nesklamem.
). Chcete vedieť, kedy príde? Odpoveď: Čoskoro. Ostaňte mi verní a určite vás nesklamem.
Komentáre
Zverejnenie komentára