Nebudem klamať, v starostlivosti o pleť ma dlhé roky dozadu vôbec nezaujímali prírodné riešenia. Však načo príroda v kozmetike? Stačia bylinky v čaji, nie? To som si vážne myslela, keď som bola mladé dievča a uvažovala nad zdravotníckou školou. K zmene názoru nepomohol ani postoj lekárov k riešeniu mojich problémov s pleťou a akné. Pre mňa ich slovo znamenalo veľa, veď čo pán doktor povie, to musí byť pravda, nie? Ale nebola.1. štádium - zmiešaná pleť a akné
S akné som si naozaj preskákala svoje. Už po nástupe na strednú školu mi mohli na kožnom oddelení pomaly prideliť inventárne číslo. Chodila som tam každý týždeň, lebo to, čo mi špatilo ksichtík, to prekryla len hrubá vrstva Aknecoloru. Ach Aknecolor... To bola moja posledná záchrana, Kebyže ho nemám, ani nevystrčím nos z internátu. Naň padalo takmer celé moje vreckové. Spolubývajúca sa smiala, že by sa dal zo mňa zoškriabávať špachtličkou. A pod ním bola pokožka, na ktorej sa konali chemické a kadejaké iné "laboratórne" experimenty. Zdalo sa mi, že keď výrobky pre krásu neobsahujú kadejaké zázračné molekuly a oné patentované komplexy otázneho pôvodu, ale len bylinky, nebudú až také účinné. Verila som krásnym chválospevom na obaloch a nie sama sebe a svojím vedomostiam.
Zinková pasta, tekutý púder, zubná pasta, gáfrovo-ichtamolová masť so zinkom na vysušenie, liehové roztoky s kyselinou salicylovou i fenolom predpísané lekárom v počte niekoľko desiatok kusov vymíňaných fľaštičiek, desiatky kupovaných kozmetických prípravkov na čistenie (náplasti, pílingy, toniká, gély, krémy,...) niekoľko druhov antibiotických mastí, roztokov a dokonca i tabletiek, IPL (ožarovanie pulzným svetlom). Všetko mi lekári predpisovali jedna radosť. Nehovorím, že bolo všetko z toho zlé, no ostávali len šupiny drasticky vysušenej pleti, na ktorú neplatilo absolútne nič. Stratila svoju obranyschopnosť a aj tak si na nej ďalej rašilo akné. Jediným výsledkom týchto experimentov bola presušená koža, ktorú mi nikdy neporadili popri medikamentóznej liečbe hydratovať a na ktorú sa pre tie chrasty ťažko dával mejkap. Ani nechcem spomínať, ako som vyzerala. Viete, aká by som bola vtedy vďačná za dobrú radu? Veľmi.
2. štádium - mastná pleť a silné akné, chvíľu pokoj a potom návrat do pôvodného stavu
V devätnástich som mala príšerne mastnú pleť a ešte horšie akné, no kvôli iným problémom mi lekár nasadil HAK. Antikoncepcia problémy vyriešila a príjemným dôsledkom bola aj konečne pekná pleť. Ale netešila som sa dlho. Hneď po vysadení lieku mi pokožka ukázala, kto je tu pánom a to teda všemožnými spôsobmi. Ak bola dovtedy zlá, tak teraz to bolo ešte horšie, lebo všetky problémy sa vrátili a prišli i nové. Akné bolo všade, aj na chrbte a vo vlasoch a pokožka mastná. Začala som používať menej mejkapu, viac pleť čistiť. Krémy na hydratáciu som nepoužívala - chyba. To som mala. Preto dnes každému prízvukujem, aby nepoužíval len toniká a vodičky, ale tiež krémy.
3. štádium - citlivá pleť so začervenaním, z ktorého sa stalo trvalé
Pleť sa spamätala a prestala sa časom mastiť ako divá. Čo ma však po určitom čase štvalo úplne najviac, to bol červený nos a červené fľaky na lícach. HAK nebola riešením, len oddialila riešenie problému. Ani čistenie. Najskôr sa mi škvrny objavovali len z času na čas a neskôr mi ostali natrvalo. Fľaky zhoršovala klimatizácia, ktorú sme v lete museli mať kvôli uchovávaniu liekov citlivých na teplo (najmä mastí) zapnutú trvalo a ešte kúrenie. Spod jemnej pokožky (ani netuším, kde som k nej prišla, lebo predtým bola priam hrošia) mi presvitali modročervené žilky a najviac červený ostal nos. Takže som sa cez všetky štádiá prepracovala až na citlivú, začervenanú a veľmi netolerantnú pleť.
Áno, rosacea a k nej ako bonus pleť s typom striedajúcim sa ako 4 ročné obdobia. V chladnom počasí som sa lúpala z kože a mala doslova niečo ako atopický ekzém, lebo na zmeny teploty pokožka reagovala veľmi zle. Na jar a na jeseň bola moja pleť samá vyrážka a hoci sa slnko zdalo byť liečivé (pleť mi v lete zhrubla, takže akné zdanlivo mizlo), bez opaľovacieho krému som nesmela dať ani ranu. Každé leto som bola v jednom kuse červená ako rajčina. Vyzerala som ako pojazdná meteostanica s displejom rovno na ksichte. :-D Stačilo pozrieť na mňa a mali ste jasno, aké počasie je vonku. :-)
Malo to však jednu výhodu. Mohla som na sebe otestovať všetko, čo som predávala pacientom, lebo neexistoval typ pleti, ktorý by som nemala. ;-) Suchá, mastná, zmiešaná, normálna, citlivá... to všetko už u mňa bolo a vďaka tomuto som im vedela lepšie poradiť. A keďže som konečne začala poriadne študovať bylinky, tak som im radila aj čaje, prírodnú kozmetiku a klasickú kozmetiku s prírodnými výťažkami. Veru mi prišli mnohí poďakovať, že ako dobre som im poradila. Len škoda, že pre mňa už vtedy začalo byť neskoro. Čo z toho, keď máte pleť bez akné, keď máte červený nos ako alkoholik? Pleť bola nie ako zrkadlo zlého zdravotného stavu, ale ako dôsledok. Dôsledok nesprávnej starostlivosti o pleť, neskôr ako výsledok prehliadania varovných príznakov blížiacich sa zdravotných ťažkostí a nesprávnej liečby nariadenej lekárni. Trvalo roky, kým začala vyzerať aspoň tak, ako vyzerá dnes.
Záver a rada pre vás
Nechcem, aby tieto chyby po mne ktokoľvek opakoval. Skúste sa preto niekedy zamyslieť nad tým, čo pre seba robíte a či je to dosť. Ak sa vám nezdá, že by sa váš stav zlepšoval, určite neurobíte chybu, keď sa poradíte s ďalším nezávislým odborníkom a keď vyskúšate nejaké alternatívne spôsoby liečby. Nikdy však nezabudnite na jedno - každému, kto vám radí, musíte povedať všetko. Nezatajujte nič, čo používate k svojej liečbe. Ani čaj. Aby vám lekárnik, homeopat, ľudový liečiteľ, lekár a každý iný odborník mohol nariadiť nejakú liečbu, musí sa uistiť, že nenastane situácia, v ktorej by jeho metóda negatívne ovplyvnila účinky tej druhej.
Pacientom najčastejšie škodí práve nevedomosť a ticho. Na internete ordinuje "doktor Google" a tak nemajú vždy presné informácie, ale držia ústa zatvorené. Ak by viac rozprávali, nedochádzalo by k omylom a možno by sa im aj lepšie pomohlo. A možno by to donútilo niektorých "odborníkov" aj k hlbšiemu štúdiu. Len by musel rozprávať každý, nech si nezvykajú na ticho. Mňa otázka vždy nakopla k tomu, aby som šla pátrať po odpovediach a nových vedomostiach. Chcela som pomôcť každému, kto sa pýtal. Úprimne. A viete, kde ma všetky knihy nakoniec doviedli? K bylinkám.
Tam pri bylinkách to celé začína i končí. Dnes tvrdím, že nie je nič zlé na tom, ak človek používa kozmetiku, v ktorej je aj nejaká chémia, ak jej nie je priveľa, ak sú tam aj nejaké prírodné extrakty, ak si citlivo vyberá podľa požiadaviek svojej pleti a nájde pre seba to správne. Podľa mňa je absolútne nutné, aby človek žil v rovnováhe s prírodou a volil si zlaté stredné cesty, lebo niekedy sú syntetické suroviny omnoho účinnejšie ako prírodné a bezpečnejšie, ale niekedy je to presne opačne. Treba vedieť, ktoré látky, kedy, v akej koncentrácii a v akej kombinácii. To sa vám snažím vysvetliť aj na svojom blogu, keď píšem o kozmetike.
Vždy ma zaujíma, čo kozmetika obsahuje. Hoci sú moje články niekedy dosť dlhé, aspoň viem, že som nezabudla na nič podstatné a že sa z nich dozviete všetko, čo by ste mali vedieť. Možno si takto nezískam tisícky čitateliek, lebo človek je predsa len trošku lenivý tvor a nie každému sa chce čítať, ale ja pevne verím, že tým pomáham viac, než keby som na blogu poskytovala len stručné informácie o farbe, vôni a konzistencii. Také informácie sú vám na nič.
Komentáre
Zverejnenie komentára