Želaj si a dostaneš... prinajlepšom lásku, prinajhoršom jednu po papuli, alebo aj oboje. :-) Neviem teraz, či mám tento článok podať ako vzťahovú poradňu, pretože ja v láske asi fakt nie som dobrá. A možno len beriem všetko smrteľne vážne presne ako beriem svoje blogovanie a život ako taký. Ale aspoň sa pokúsim vysvetliť, kam smerujem. Začalo to nevinne. Vlastne skončilo, ale tak to má byť, lebo kde niet konca, niet ani nového začiatku. Rozpadol sa mi dlhoročný vzťah a svadba skončila o máličko skôr než nadišiel môj svadobný deň. Chválabohu, lebo keď si predstavím sled udalostí, čo sa vtedy udial (len v opačnom poradí), mám z toho husiu kožu. Asi to tak muselo skončiť a vlastne ma tam hore vzali na milosť a mala by som ďakovať. Od tej doby som prešla mnohými fázami: Chcem každého, len to nepoviem (bez srandy, fakt mi šibalo) Nechcem žiadneho, hľadím do zeme a aj tak ma chcú Aj by som niekoho chcela, ale nedám to znať a aj tak nemám čas Už mám čas, hľadím pred seba i okolo seba, ale to