Introverti a extroverti detailným pohľadom

Ak ma niekto požiada o názor a očakáva dve vety, mal by mi to dopredu povedať. V opačnom prípade som schopná poskytnúť vyčerpávajúcu analýzu doloženú nákresmi. :-) Nechcem tým povedať, že všetci introverti vymýšľajú grafy. My iba uvažujeme odlišne. Dnes vám názorne ukážem, prečo to nedokážeme v sebe vypnúť.

---

Než sa začítate do tohto článku, radila by som prečítať aj jeho predošlý diel. Článok Introverti a ich vlastný (ne)zábavný svet vypovedá veľa o povahových rozdieloch a v tejto časti pôjdeme viac do hĺbky.

Ľudský nervový systém je jednou z najkomplikovanejších a najmenej pochopených systémov tela. Žiadny vedátor nepozná všetky jeho prepojenia, funkcie a najmä mozog je neustále predmetom skúmania a dohadov. Ani ja vám žiaľ nenakreslím a nevysvetlím všetko, čo už o mozgu vieme. Potrebovala by som na to veľa času. Pokúsim sa však vysvetliť, ako vzniká myšlienka, kade blúdi a najmä v čom majú introverti dráhy odlišné od extrovertov.

Začneme tým jednoduchším. Vegetatívnym nervovým systémom, ktorý je súčasťou nervového systému tela. Tento systém má dva režimy, ktoré sa striedajú. Vzhľadom k ich odlišnosti vám bude jasné, že vždy môžeme fungovať len v jednom režime a prepíname sa medzi nimi. To prepnutie ale reguluje časť mozgu, ktorej príkazy nie sú založené myšlienkach a našich túžbach. Telesné funkcie sú riadené príkazmi z nervovej sústavy, ale nie našou vôľou. Aby ste pochopili režimy, naša profesorka farmakológie nám ich vysvetľovala na bohovskom príklade a ten vám skúsim teraz predostrieť i nakresliť.

Sympatikus a parasympatikus

Predstavte si pračloveka na love pripraveného zaútočiť alebo okamžite zdrhnúť. Zrýchlený dych, lebo potrebuje veľa kyslíka, stiahnuté svalstvo schopné rýchleho pohybu, oči rozšírené od vzrušenia ako mačka - to aby dobre videl do diaľky. Necíti hlad a nechce sa mu ani na potrebu. Má iné na pláne. Jeho srdce bije ako o závod a ten adrenalín... Lovec, milovník adrenalínu, ochranár... to je sympatikus. Sympatikový režim navodzuje v tele stav, pri ktorom sme pripravení na pohybovú aktivitu, výpravu, adrenalín. Hovorí sa mu však aj "systém obrany a úteku".

Na opačnom konci zeme sedí iný človek v jaskyni pri ohni. Zreničky zúžené, celý spokojný jednou rukou drží pečené stehienko, druhou rukou si čmára po stene. Dýcha pomaly, srdce tiež bije pomaly, svaly má uvoľnené a jeho tráviaca sústava veselo vykonáva pohyby, aby strávila i vylúčila jedlo. Pohodový človek, mysliteľ, tvorivá osoba. V tejto polohe poznávame parasympatikus. Ide o režim, v ktorom väčšinou relaxujeme, rozmýšľame a trávime. Nepotrebujeme vidieť do diaľky ani sa hýbať.

Každý z nás má obe tieto súčasti. Sympatikové i parasympatikové nervy, ktoré riadia naše orgány. Vegetatívny systém je ďalej prepojený s mozgom, v ktorom máme z nášho života (i vedomia, s ktorým sa rodíme), uložené nejaké obrazce, aby sme vedeli správne reagovať v danej chvíli - sú to modely nášho správania. Modely potom mozgu a súčastiam našej nervovej sústavy pomáhajú určiť, kedy nám hrozí nebezpečenstvo a kedy si naopak môžeme dovoliť byť v pohode, meditovať a s pomocou logiky navrhovať zložité riešenia.

Situácie poznávame cez zmysly, vyberie sa model a nervový systém vyšle rozkaz telu prispôsobiť sa reakciou. Zapne jeden z režimov. Napr. vidím rozzúreného človeka a automaticky sa mu vyhnem, aktívny je sympatikus. Alebo prídem domov, robotu mám spravenú, tak sadnem k telke (alebo ja k článku) - aktívny je parasympatikus.

Ale ako som písala, reakcie na podnety už nedokážeme ovládať vôľou. Nerozkážete srdcu, aby bilo rýchlejšie, neovplyvníte rozkazom žalúdok, aby trávil, keď sa vám to bude hodiť a budete chcieť trebárs schudnúť. Sotva sa telo bude zaoberať trávením a žalúdok dostane rozkaz produkovať tráviace šťavy, keď ste momentálne v obrovskom strese. Telo si nastaví taký režim, aký mu prikáže situácia. A keďže má každá osobnosť iné obrazce a iné modely správania, nervové dráhy daných 2 systémov sa využívajú odlišne - niekto viac používa sympatikové, niekto parasympatikové.

Centrálny nervový systém

Ak ste v týchto modeloch spoznali extroverta a introverti vám pripadajú ako človek v jaskyni, ste na správnej stope k chápaniu. Nám sa totiž naozaj vyvinuli nervové dráhy odlišne. Niekto potrebuje neustále vzrušenie, aby bol stimulovaný k činom a niekomu naopak vzrušenie škodí a vyskytuje sa častejšie v tom druhom režime, aby mohol rozmýšľať a regenerovať sa. Teda nie vy, vaše prostredie a výchova, ale už genetika rozhoduje o tom, ktorý režim budete využívať viac.

A tu už prichádzame k trasám, ktorými sú vedené impulzy do mozgu cez jednotlivé centrá. To je to spomínané prepojenie, ktoré rozhoduje o reakciách činmi, slovami, obrazmi. Skúsila som pre vás nakresliť mozog, aby ste si vedeli predstaviť, aký je komplikovaný a čo všetko sa zapája.

Introverti, extroverti a ich nervové dráhy

Aby sa vnemy prenášali a mohli vznikať reakcie, je k tomu treba chémia. Touto chemickou látkou je neurotransmiter - u sympatikového nervstva je prenášašom noradrenalín a dopamín (všímať si budeme dopamín, lebo ten umožňuje prenosy v mozgu), u sympatikového acetylcholín. Prirodzene nemôžu obidva aktivovať rovnaké časti v centrálnom nervovom systéme a nemajú ani rovnaké nervové dráhy. Zistilo sa to pri pokusoch, kedy skupine introvertov a extrovertov vstrekli do tela kontrastnú látku, kázali im ľahnúť, oddychovať a oskenovali im pri tom mozog.

Extrovert a dopamínová dráha

Extroverti nevydržali ležať pokojne. Zaujímali ich veci v laboratóriu a sken ukázal, kade ich myšlienky blúdili, pretože sa aktivovali určité časti v mozgu.

1. Ako prvé miesto je retikulárny aktivačný systém, odkiaľ prichádza prvotný stimul.
2. Stimul prechádza do hypotalamu. On vlastne rozhoduje o tom, ktorý režim sa zapne. Či dostanete chuť na jedlo (extrovert obvykle nie), budete chcieť piť... atď.
3. Talamus ako taká "výmenná stanica" preberá impulz z hypotalamu do jedného zo svojich jadier a už tu je malý rozdiel. U extroverta ide do zadnej časti, aktivuje sa často centrum odmeny a tá začná časť ho vyšle do amygdaly. Dopamín v centre odmeny je dôvod, prečo extroverti tak radi súťažia a rýchlo sa motivujú k vysokému výkonu, keď je za ním vidina odmeny (financie, postavenie, prestíž..). Takto pozitívne naladení pôjdu aj do rizika, v čom sa od introvertov líšia.
4. Amygdala je emočným centrom. Sprostredkováva limbickému systému informácie o stave prostredia, v ktorom sa nachádzate, aby ste mohli vybrať nejaký vzorec správania a mohli zareagovať.
5. U extrovertov vysiela amygdala impulz do centra, ktoré som označila červenou farbou. Ide o dve vrstvy. Temporálna, ktorá zabezpečuje dočasnú pamäť a motorická, takže extrovert pridá k emócii aj nejaký pohyb. Toto vysvetľuje, prečo sa extroverti dobre učia opakovaním činností a prečo sú takí "splachovací". Niečo sa ich síce dotkne, ale rýchlo to hodia za hlavu a zabudnú na to. Idú rovno do akcie, vedia rýchlo reagovať, pre nich je opakovanie matkou múdrosti. Môžu sa niečo i nabifľovať. Rýchlo to síce zabudnú, ale na krátku dobu im tie vedomosti poslúžia.

Introvert a acetylcholínová dráha

Introverti v laboratóriu ležali pokojne a relaxovali. Boli celí šťastní, že nemusia nič robiť, ale ako ukázal sken, mozog im nepracoval menej. Naopak, svietil ako New York z vesmírnej družice. Len na iných miestach. Tak si to ale ďalej radšej pozrite na obrázku, lebo teraz začína jazda.

1. Prvý krok cez aktivačný systém je rovnaký.
2. Impulz preberá aj u introverta ďalej hypotalamus, len s tým rozdielom, že v druhom kroku sa zapína presne opačný režim ako u extroverta.
3. V treťom kroku stimul prechádza do prednej časti talamu a tá ho ako keby na čas vypína. Nespustí lavínu citov, iba pokračuje inou cestou. U extroverta to bola amygdala, introverti majú "dlhšie vedenie", keď to už musím takto napísať. A tým, že ide o acetylcholín a nie dopapín, motivácia nám chýba. My preto nejdeme do rizika kvôli nejakému profitu.
4. Brocova oblasť je ďalšou zastávkou impulzu a tu začína zábava. Náš vnútorný hlas. Už viete, prečo majú introverti taký bohatý život? Vedia sa porozprávať sami so sebou! Emócie neprejavujeme mimikou. Skôr si mrmleme a to dosť často. Ale teraz už viete, že za to môže náš vnútorný hlas, ktorý u extroverta neoprichádza často k slovu. Šomranie si popod nos je špecialita introvertov.
5. Frontálna oblasť - ďalší "humorista", ktorý extrovertov privádza do údivu. Odôvodňovanie, plánovanie, zdĺhavé myslenie, kalkulácie, učenie sa zapína práve tu... Prečo píšeme dlhé maily, prečo sa obšírne vyjadrujeme? Pre toto. A nevieme logické operácie vypnúť. Môžeme všetko jedine regulovať. Tak, že dostaneme deadline a úplne jasné inštrukcie, inak sa dočkáte slohovej práce alebo rozpravy. Tí menej zhovorčiví sa zamyslia a extroverti si pomyslia, že sú ignorovaní. Ale nie. Introverti myslia a sme v tom sakramensky dobrí. Ak chcete nájsť chybu v procese či v zložitom systéme, dajte to introvertovi. On ju nájde.
6. Hipokampus - časť, ktorej môžeme dávať vinu za pamätanie a veľmi dobré. Hipokampus zapína dlhodobú pamäť a ak si introverti dokázali vnímanú vec dobre premyslieť, zanalyzovať, ich logika im umožní si ju uložiť do zásuvky a vyťahovať, keď ju bude potrebovať. Introverta môžete rekvalifikovať aj 20x, môžete ho zamestnať inými podmetmi, on tam tú jednu vec stále bude mať. Naštvite niečím introverta a môžete si byť istí, že si to bude pamätať aj za 10 rokov a možno zopakuje i presné znenie vašich slov. A vieme sa výborne učiť, hlavne logicky, len sa nedokážeme bifľovať.
7. Poslednou zastávkou je amygdala. Keď sme už všetko premysleli, naplánovali a uložili do šuplíka, teraz zapíname emócie. Čas potrebný na to, aby stimul spustil hádku, plač, smiech a iné emócie závisí od toho, aké komplikované boli kroky 4, 5 a 6.

V článku som doposiaľ nespomenula Wernickeho oblasť (neónová ružová), ale popravde si nie som istá, či som ju zakreslila správne a či ju i správne chápem. Táto oblasť je centrom reči. Tipujem, že by sa mohla spúšťať s amygdalou. Záleží zrejme na vyhodnotení vnemu a výsledkoch jeho spracovania, lebo bez logického vyhodnotenia a uloženia do pamäti pri učení by sme nepochopili význam slov a nevedeli poskladať myšlienky. Ale zasa nie všetky vnemy komentujeme, preto ten základný model je buď z 5 krokov u extroverta alebo 7 krokov u introverta.

Ak chcete viac pochopiť mozog, máte zdravotnícke vzdelanie, nevadí vám čeština a cítite sa na veľa cudzích termínov, niečo o fungovaní systémov ľudského tela sa dozviete aj v týchto skriptách pre budúcich lekárov. Nie je tam nič o introvertoch, ale veľa informácií o častiach nervovej sústavy. Ďakujem autorom, že mi z veľkej časti pomohli rozšíriť obzory i pochopiť, v čom som iná.

Prečo majú introverti Poker face?

Že z nás niekedy nevidíte zapnuté mimické svaly ako prejavy emócií? Možno sme svojou logikou usúdili, že ich zapínať nepotrebujeme, alebo sme ešte nedospeli k záveru. Niečo ako hádka a plač sa u nás zapína dosť ojedinele a na smiech si občas treba počkať, alebo povedať čosi vtipnejšie. U niektorých introvertov to chce inteligntne vtipnú vec a niečo, čo pochopíme ako vtip hneď. Hlavne keď máte česť s INTJ (introvert vnímajúci intuíciou, používajúci ostrú logiku a veľmi silno organizovaný - to som prosím ja), lebo inak zareagujem ako Kosť. Nepochopím a odpoviem ako na logickú otázku. :-) Ale tieto skratky a ich vysvetlenie jednolivých pováh by bola pôda pre ďalší článok - je to ďalšie povahové delenie introvertov a extrovertov. (Ak chcete, nechajte komentár a môžem i taký napísať.)

Ale ak nepohneme brvami a kostrou, to neznamená, že nemáme city, alebo že sme leniví. Naopak, do starostí blízkej osoby sa vieme vžiť tak intenzívne, že tým pohltíme celý svoj mozog i celé telo. Pre lásku zmeníme celý svoj život a mnoho pretrpíme. My, introverti, ale nie sme spravidla chápaní, lebo nepremieňame stimuly na pohybovú energiu, ale viac na logické myšlienkové operácie. A viditeľne prejavované emócie sú oblasťou, kde nám logika rozhodne nepomáha, keďže sa nedajú predvídať a v prípade nezdaru vieme sami seba výčitkami trýzniť celé desaťročia. My však všetko riešime cez logické operácie a inak to nevieme.

Naša acetylcholínová dráha je dlhá a hypotalamus s talamom sú akousi našou brzdou. U extrovertov spúšťajú okamžité reakcie, pohyby, motiváciu, introverti ich majú stavané tak, aby akoby vypínali silu podnetu a bránili spusteniu emócií., aby nám to neublížilo Viete si predstaviť, že by sme museli zapnúť vnútorný hlas, logiku, pamäť a prežívať pri tom silné emočné stavy? To by nás zabilo. Už i tak máme veľa myšlienok vo svojich hlavách, ktoré sa tam držia celé veky. A prepáčte mi takýto obrázok, ale takto to niekedy cítime.

Musíme byť utlmení a preto neznesieme stres ani hluk dlhodobo. Nedokážeme tráviť, nedokážeme dýchať, je toho na nás moc. Náš mozog je veľmi citlivý na dopamín. Hipokampus a jeho maličké centrum trestu u nás funguje žiaľ príliš dobre. Dopamínom riadené centrum odmeny nie. Málo si veríme, neodpustíme si žiadne zlyhanie a pritom sme svojim spôsobom aj my výnimoční. Tu sú príklady.

Zdenka - maximálne zodpovedná osoba so zmyslom pre detail, ktorá zariadi všetko a funguje doslova ako hodinky. Bez nej by recepcia bola jeden chaos. Udrží tajomstvo, vždy dobre poradí, povzbudí človeka, porozprávate sa s ňou o všeličom.

Janka - cieľavedomá a šikovná žienka, dobre sa učí jazyky, v športe i kultúre sa vyzná ako nikto iný, miluje deti a deti milujú ju. Aj ona má zmysel pre detail a nemrhá energiou. Používa hlavu a myslí v predstihu ako Zdenka! Vykonávajú i rovnakú prácu.

Majka - perfektná účtovníčka. Vždy má prehľad, ako sa menili zákony a keď mnoho iných nenájde v dokumente chybu, alebo sa nevie pohnúť, ona to zvláda. A ešte sa i sama stará o dospievajúcu dcéru!

Braňo - trpezlivý chlap, ktorý skladá modely a tie sa vedia i pohybovať! Absolútne si neverí, vzťahy sú preňho španielskou dedinou, ale vie o nich písať. Keby svoje sci-fi príbehy vydal v tlačenej forme, ľudia by sa o ne pobili.

Janko - nie je hlučný, nie je dvakrát akčný obchodník, ale má skvelé nápady a ľudí si získa priateľskosťou a tým, ako veľa o svojom tovare vie. A áno, vie sa oháňať aj kladivom, keď treba, hoci by to naňho nikto nikdy nepovedal.

Martin a Jaro sú IT-čkári. Zdajú sa byť extrovertmi, je s nimi perfektná zábava. Kým nezačnú mať ľudí plné zuby a netúžia sa pred nimi skryť. Martin prenikne do každého systému. Dokáže navrhnúť od základov nový systém bez chyby a aj doňho kedykoľvek čosi nové pridať. Jaro zasa opraví akýkoľvek počítač či smartfón.

Uvažujeme odlišne. Čo extroverta nakopne k činnosti, to introverta ničí. Čo extroverta odradí pre vidinu neúspechu, to introverta nabáda k hlbšiemu skúmaniu. Rozhliadnite sa okolo seba a nájdite v dnešnom svete introvertov. Ak nežijú na samote a nemajú pokojnú robotu, musia pracovať v open space kanceláriach (to bol isto vynález extroverta) a neustále sa na nich tlačí, aby boli akční (od šéfov extrovertov, ktorí vedia všetko, len nie manažovať čas a odhadovať množstvo úloh v danom čase), určite budú mať poruchy trávenia. Buď budú vychudnutí alebo naopak veľmi pri tele. Presne ako títo ľudia a presne ako ja.

Táto doba nie je pre nás dobrá a extroverti s akčným prístupom sú stále v prevahe. Chcelo by to trošku pozorovania, povzbudenia a pochopenia pre mňa i mojich priateľov. Sme i my géniovia, ale v niečom inom. Tvoríme systémy, umenie, spájame každý tím v súrodý celok. Stačí zastaviť akciu, pozornejšie sa zadívať, čosi si prečítať a budete vedieť. Snáď som i ja teraz trošku prispela k pochopeniu, v čom sú introverti iní a že som nič nepoplietla. Iba som sa tento komplexný problém snažila pochopiť svojim rozumom a nejako podať všetkým ľuďom fakty.

A ak ste introvert a čítate tieto riadky, hlavu hore. Sme síce iba v tretinovom (a možno ešte menšom) zastúpení, ale nie sme divní. Sme naopak úplne normálni.