Blogovanie, teda publikovanie obsahu vo webovej aplikácii zvanej blog je už od 90. rokov veľmi obľúbenou formou komunikácie. Blogujú bežní ľudia i celebrity, firmy, politické skupiny aj rôzne iné združenia. A najnovšie nám rastie komunita influencerov aj na sociálnych sietiach. Najviac nimi žije sieť Instagram. Majú títo autori právo nazývať sa blogermi, keď prakticky nevlastnia žiadny web, kde by publikovali články?
Môj názor je jednoznačný. Tvrdím, že v žiadnom prípade a ľudia by si nemali pliesť pojmy s dojmami. Instagramový bloger je chiméra. Veľmi klamná predstava o celej blogosfére a jej fungovaní. Profil na sociálnej sieti Instagram nebol a ani nikdy nebude blogom.
Čo je to vlastne blog
Presnú a jednotnú definíciu blogu by ste na internete hľadali márne, pretože neexistuje. Skúsim to teda vysvetliť vlastnými slovami. Blog je v podstate dynamická webová aplikácia, s pomocou ktorej v postupnom časovom slede zverejňujeme obsah, ktorý bude prístupný širokej verejnosti alebo iba vopred určenému publiku. Autor obsah vkladá na web prostredníctvom webového editora - redakčného systému. Ten môže vyzerať aj takto.
Blog je preto akýmsi webovým zápisníkom, ktorý môžete plniť ľubovoľným obsahom a editovať, ako sa vám len zachce. Preto píšem, že je to dynamická aplikácia.
Čitateľ blogu ma tento obsah prístupný elektronicky. Buď si ho pozrie tak, že navštívi vašu doménu (internetovú adresu), ku ktorej si zaplatíte určitý priestor (tzv. webhosting). Alebo vás nájde na subdoméne nejakej špecializovanej stránky, ktorá autorom poskytuje priestor zadarmo, no za určitých podmienok, ktoré nejdem teraz rozoberať, lebo to nie je podstatné.
Ako má vyzerať správny blogový príspevok
Minimálna dĺžka článku na blogu odporúčaná redakčným systémom Wordpress (svetovo najpoužívanejší a profesionálny nástroj) je 300 slov. Ak by som teda mala dodržať minimum, v tomto momente by to ešte nestačilo a tento článok by musel byť o tretinu dlhší. A pokiaľ by som chcela, aby môj príspevok na tému "Blog" bral do úvahy aj Google, mal by byť aj dva až trikrát dlhší a prísne sa držať témy.
Blog nemá vopred predpísaný formát. Veľkosť a druh písma, spôsob zarovnania textu i rozloženie obrázkov, to všetko si určuje autor. V jednom sa však zhodneme. Ak sa blog dobre číta, má príjemný dizajn a zaujímavý obsah, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že sa naň náhodný návštevník vráti a bude jeho pravidelným čitateľom. K dobrému čítaniu rozhodne pomáha prehľadnosť. Dobrý článok by mal mať titulný obrázok, ďalšie obrázky alebo fotografie s popismi, text členený v primerane dlhých odsekoch, každú časť definovanú podnadpisom. A článok sa pravdaže nakoniec prehľadne zaradí cez kľúčové slová a strom kategórií k nejakej téme + do nejakej rubriky, aby mohol čitateľ v prípade záujmu vyhľadať podobný obsah.
Pokiaľ všetko dodržím a budem dostatočne schopná autorka (t.j. ovládam zásady SEO - tzv. optimalizácie pre vyhľadávače), článok bude vhodný na indexáciu. To znamená, že vyhľadávače (ako trebárs Google) usúdia, že je článok relevantným príspevkom k určitej téme. Zaintexujú si ho a budú ho ponúkať vo výsledkoch hľadania každému, kto si pokladal otázku z úvodu článku a do vyhľadávania zadal frázy "Blog" a "Instagram". Presne o toto by malo ísť každému blogerovi. Musí písať tak, aby bol jeho obsah dostatočne hodnotný pre každého, kto by mohol na blog zavítať a aj pre Google. Lebo keď vás nenájde Google, akoby ste neexistovali.
Mikroblog - blog pre lenivých
Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale tvrdím, že človek sa mení na stvorenie lenivé ako voš, pokiaľ ide o písanie a čítanie. Veľa ľudí vlastní smartfón, notebook, počítač alebo tablet. Zariadenia, ktoré nám poskytujú veľa možností a najmä slobobu a nadštandardnú rýchlosť v získavaní a zdieľaní informácií. Už prakticky nemusíme vystrčiť nos z domu ani sa neustále niečomu prispôsobovať. Kto využíva inteligentné funkcie, nemusí dokonca ovládať ani gramatiku a dopisovať slová do konca. Zariadenia všetko dokončia, opravia a šetria nám námahu i čas. Ale čas na čo?
Je mi jasné, že niekedy sú slová zbytočné a fotografia či symbol povie všetko. Je to rýchly spôsob, ako zdieľať informácie. Mnohí ľudia však týmto spôsobom zrozumiteľne komunikovať nevedia. Na svojich profiloch nechávajú iba skratky (LOL, OMG, WTF...), smajlíky a rôzne GIF obrázky, lebo sa im čítať ani písať (a niekedy ani myslieť) nechce. Okoliu tak neostane nič iné, iba sa opýtať, čo tým chcel básnik povedať. Až kým to z dotyčného niekto nevytiahne. Tým vznikajú siahodlné diskusie, ktorými sa musíte preklikať, kým dôjdete k pointe. Napríklad k dôvodu, prečo priateľ vložil na Facebook tri uplakané emotikony.
A dochádza aj k slovným prestrelkám pre nepochopenie. Napríklad taký nahnevaný smajlík na Facebooku. Dajme tomu, že vlastník profilu nazdieľa fotografiu, vyjadrí v jej popise slovami hnev na niečo, čo na tej fotografii zvečnil, a niekto z komentujúcich príspevok ohodnotí nahnevaným smajlíkom. Ten môže vyjadrovať súhlas, ale môže to byť i jasný nesúhlas so slovami popisu. Každý si ho môže vyložiť po svojom. Tak sa pýtam, či by bolo by také ťažké napísať jediným slovkom: "Súhlasím!" alebo napísať "Nesúhlasím!" a prípadne pridať aj dôvod? Chceme iba vyzerať tajuplne, alebo nám nezáleží na tom, aké slová / symboly púšťame do sveta a čo si o tom iní myslia?
Ale to som už opäť trošku odbočila. Práve pre podobných lenivcov a generáciu zaneprázdnených vznikol i nový formát zvaný "mikroblog", ktorého príspevky majú obvykle dĺžku jednej SMS. Ak si z tohto môjho príspevku na Instagrame v duchu vymažete hashtagy, tak tie tri vety, cca 160 znakov, to je zhruba maximálna dĺžka takého miniblogu.
Jeden z naznámejších mikroblogovacích serverov je i Twitter, na ktorý si autori verejne písali svoje pocity, názory, zážitky, postrehy. Twitter bol kedysi plný takýchto krátkych odkazov. Iba zavináče, hashtagy a text. Odkedy však možno na ňom zdieľať i fotografie a vyhľadávať priateľov, zmenil sa viac na sociálnu sieť. A tu sa dostávame bližšie k jadru problému.
Sociálna sieť nemotivuje ľudí písať dlhšie príspevky. Skôr tam nájdete akési mikroblogy, ktoré určite nemajú kvality plnohodnotného článku o dĺžke minimálne 300 slov. A extrémne ťažko sa optimalizujú pre Google ani iné známe vyhľadávacie nástroje (Yahoo, AltaVista a Bing), pretože nie sú indexované.
Dá sa profil na sociálnej sieti Instagram považovať za blog?
Ak by sme mali blog prirovnať k profilu, našli by sme podobnosti. Každá sociálna sieť síce má určité obmedzenia, ale jeden príspevok na sociálnej sieti Instagram pojme maximum 2200 znakov. To je o trošku viac než 300 slov. Facebook ich zvládne ešte viac, pretože ponúka "Poznámky". Avšak dobré by bolo opýtať sa sám seba. Kto takto dlhé príspevky bude chcieť nam sociálnej sieti čítať?
Na sociálne siete chodíme preto, aby sme získavali kontakty a udržiavali staré priateľstvá. Zdieľame na nich svoje pocity, názory, skúsenosti i spomienky. Uspokojujeme svoju zvedavosť po novinkách našich známych i novinkách určitých firiem, organizácií i spolkov. Sociálna sieť slúži na socializovanie. Spravidla si tam nechodíme hľadať recenzie ani žiadne dlhšie príspevky.
Na to ani nie sú sociálne siete stavané. Jednak je to veľmi komplikované, pretože sa hlavná časová os neustále mení a pribúdajú aktuálnejšie príspevky. Keď teda niekto zdieľa niečo zaujímavé, čo bolo publikované včera, nekliknete na príspevok ani nezapamätáte si kto presne to bol, možno ten obsah spätne už nikdy nenájdete. Užívateľ ho môže vymazať, alebo sa len skrátka stratí v tom nekonečnom mori informácií. Hľadať niečo na akejkoľvek sociálnej sieti je neskutočne ťažké, pretože málokedy nachádzate iba relevantné výsledky.
A jednak sa tie príspevky v aplikácii i veľmi zle čítajú. Čokoľvek dlhšie než dve či štyri vety už aplikácia skryje za odkaz "Viac" (Instagram) a "Zobraziť viac" (Facebook). Musíte si tak príspevok rozbaliť. Tu sa objavuje ďalšie obmedzenie, lebo Instagram na jeden riadok zobrazí iba pár desiatok znakov. Keď si teda chcete prečítať dlhší text, natiahne sa na dĺžku a musíte ním skrollovať, čo nie je dvakrát pohodlné pre žiadneho užívateľa.
Každá sociálna sieť má navyše určité pravidlá i mechanizmy. Ako som už naznačila vyššie, spravidla neprepúšťa svoj obsah von a nedovoľuje vyhľadávacím nástrojom indexovať obsah profilov. Aj preto vo výsledkoch vyhľadávania na Google len veľmi ojedinele nájdete čokoľvek, čo bolo publikované na ktorejkoľvek sociálnej sieti. Instagram nie je výnimkou.
Profil na akejkoľvek sociálnej sieti a jeho obsah preto nemožno považovať za plnohodnotnú náhradu blogu. Ak teda chcete publikovať názory, registrujte sa v systémoch ako trebárs Blog.cz či Blogger, alebo si zakúpte priestor a doménu a založte si svoj skutočný blog. Venujte každému názoru čas, nech je slovo a obraz vašim umením i nástrojom. Nahradiť písaný blog navštevovaným profilom na Instagrame je zaujímavá aktivita. Tá však vôbec - ale naozaj vôbec - nemusí byť odmenená úspechom.
Ďalšie dôvody, prečo Instagram nikdy nebol a ani nebude vhodným priestorom pre "blog", napíšem v pokračovaní tohto článku. Sledujte ma a dozviete sa viac. A vôbec sa nenahnevám, ak zanecháte komentár k tejto téme. Hoci i nesúhlasný. Som otvorená diskusii a rada sa poučím.
Pozrite si tiež ďalšie články na túto tému:
Komentáre
Zverejnenie komentára