Bridget Never More

Možno vás sklamem, keď prezradím, že o kozmetike to dnes opäť nebude. Napriek tomu mi to nedá a musím sa zmieniť o tom, čo ma posledné týždne stretlo a čo ma ešte len čaká. Niektorí čitatelia popri čítaní možno trošku pookrejú a niekto možno dokonca mierne poprehadzuje svoj rebríček hodnôt. To už nechám na vás, čo si z toho zoberiete, milí čitatelia (hlavne čitateľky). Ľúbim svoje pole, som v ňom pevne zakorenená nehľadiac na to, koľko živín mi pôda dáva a koľko bleskov skončí v mojich korunách. Áno, napriek tomu, že sa cítim občas ako ten osamelý strom v poli, stroskotanec na opustenom ostrove, stratený beduín v púšti, aj tak sa mi na tomto svete stále páči. Občas je jediným hlasom, ktorý počujem, môj výkrik nesúci sa priestorom. Moja jediná vlaha sú slzy padajúce z mojich očí a jediným priateľom je mi tieň, ktorý sa objaví, ak vyjde slnko spoza mrakov a vrhne na mňa zopár lúčov. Ale nesťažujem sa. Život ma naučil brať veci tak, ako prichádzajú. Je mi jedno, čo za okolnosti ich sprevá...

Úplne najbežnejšia vec, ktorá atakuje počítače, je červ. Niektoré červy sa správajú ako vírusy a úplne vám zabránia používať niektoré programy. Niektoré donútia počítač, aby sa správal úplne neobvykle. Reštartuje sa kedy chce, vypne sa kedy chce, niekedy vám nejde niečo skopírovať a tak. Ale červy robia aj horšie veci a sú aj horšie hrozby ako červy. Pozor na ne. Červy Niektoré červy pracujú tak, že vymazávajú súbory z počítača. Nezameriavajú sa len na úplne bežné dokumenty, ktoré si vytvoríte, ale skôr idú po systémových súboroch. Sú aj také, ktoré v systéme spravia akési diery (nazýva sa to backdoor = zadné dvierka) a cez nich napádajú váš systém ich ďalší "kamaráti" (napr. vírusy) a keď sa niečo takéto začne diať, je to už väčšinou veľmi zlé. Tam je váš počítač už kompletne pod kontrolou niekoho iného. Spomínané DDoS útoky bývajú zväčša podnikané práve z takto napadnutých počítačov. Pár mesiacov dozadu sa v médiách prezentoval vážny problém. On v skutočnosti vznikol už via...

Mnohé z nás vedia ledva zapnúť počítač, pracovať s Word a Excelom, napísať a poslať email, surfovať po internete a to je tak všetko. Tie šikovnejšie sa zmôžu aj na jednoduchú úpravu fotografií a písanie blogu. A niektoré si ani napriek týmto činnostiam nechránia svoj počítač. Nechať svoj vlastný počítač bez dozoru, to už ja nenazývam lajdáckosť. Baby, nebuďte hlúpe. Každý Boží deň počúvame v televíznych novinách, aký vírus kde a kto vymyslel, ako oklamali a okradli ľudí cez ich vlastné počítače, ako sa nabúrali do svetových i našich štátnych databáz (VISA, NBS), ako urobili DDoS útok na známe servery (poľský platobný systém Przelewy24, hnonline.sk, lidovky.cz, český T-Mobile, O2). Vás sa to netýka? Hlúposť. Čo ak to raz spravia cez váš počítač? Pravda o internetovej plage je veľmi zlá: Aj keď nepreposielate a neotvárate emaily od neznámych odosielateľov, aj keď neklikáte na linky neznámeho pôvodu, ste v nebezpečenstve. Teraz som vás určite riadne vystrašila, ale ja netáram do vetra. Ja...

Poviem to úplne narovinu. V lekárni sme sa dentálnou hygienou nejako extra nezaoberali. Mávali sme kvalitné zubné pasty, medzizubné kartáčiky, dentálne nite, pár špeciálnych ústnych vôd a až na pár vecičiek k dentálnym protézam to bolo asi tak všetko. To ma však nezbavuje viny. Svoje zuby som si pokašľala sama a chcem vás všetkých varovať, aby ste neskúšali opakovať moje chyby. Mojim pracoviskom takmer vždy bola lekáreň patriaca pod nejakú sieť s predajným miestom v nejakom väčšom obchode. Logicky, hypermarketové ceny bežného spotrebného tovaru sa od tých lekárenských značne líšia. Niektoré položky zo sortimentu preto nemalo vôbec zmysel držať. Úprimne, keď potreubjete zubnú kefku, napadne vás pýtať ju v lekárni? No mňa teda nie. Keď s nákupným vozíkom prechádzate okolo regálov, nejakú si tam nájdete. A veruže veľa ľudí presne toto urobí. Hodia do vozíka prvé, čo im padne pod ruku. Je len málo takých, čo to študujú, porovnávajú, alebo dokonca idú po niečom konkrétnom. Preto sme sa v le...

Do práce ani na nákupy sa dopravnými prostriedkami nevozím, mám rada pohyb na čerstvom vzduchu. Vonku sa teda slniečku nevyhnem a ani sa o to nesnažím. Počas mojich ciest a pobytu v záhradke je úplne prirodzené, že nejakú dávku slnečného žiarenia schytať musím. No niekto chodí a lúče chytá zámerne ako mucholapka muchy. A na dôvažok z úst viacerých ľudí počúvam tieto frázy: "Ja nemám rád mlieka, chcem tento olej. Čo tam po SPF?" "Načo opaľovací krém? Indulona stačí." "Nemáte niečo na opaľovanie? Ale chcem to najlacnejšie." "Nejdem sa natierať krémom s > SPF30, lebo potom sa vôbec neopálim." "Do Egypta/Grécka/Tunisu mi stačí aj SPF20." "Však vo vode a v tieni ma neopáli." "Ja som už stará / hnedá, nemusím sa natierať, aby som bola ešte viac opálená." "Veď som sa natrela ráno." "Však nech si moje dieťa pobehá vonku na slniečku. Aspoň sa opáli." "Ideme na rodinnú dovolenku k moru. A jasné, že ...

Moje názory na módu sa môžu zdať niekomu kontroverzné. A vlastne sa aj našlo pár známych, ktorí mi otvorene povedali, že nechápu, čo sa mi na niektorých moderných kúskoch nepáči. Vraj sú pekné, sexi a pohodlné... Nuž asi som z Marsu. Ja sa proste s niektorou módou nestotožňujem. Aj keby som zhodrala posledný pár tenisiek, obnosila posledné nohavice, košeľu či tričko a toto by boli úplne posledné kúsky na predaj, šla by som von radšej nahá. Alebo bosá. Gladiátorky a chlpaté čižmy Kto a načo vymyslel Gladiátorky, to plne chápem. Pariť svoje nohy počas súboja na život a na smrť v nejakej nepriedušnej koži by asi nebolo veľmi pohodlné. No kto povedal, že by toto mali nosiť ženy do mesta a do práce? Nedám si na nohu nič, čo nemá podpätok a poriadne pevnú podrážku. Nepotrebujem cítiť pod pätami každý kamienok či mačaciu hlavu. A ani náhodou si neopásam celé nohy remienkami a neskrátim si opticky ich celkom normálnu dĺžku. Neviem si to na sebe predstaviť a v živote to nosiť nebudem. Už len bi...

V kufríku dve riasenky už len na dopoužívanie. Takmer minuté. Taktiež zopár leskov, lakov na nechty a iných vecí, ktoré až tak často nepoužívam, alebo ich mám riadnu zásobu. A do toho prišla na webe Rimmel.sk súťaž, v ktorej máme namaľovať obraz kozmetikou. Prečo nie? Trošku pomíňam kozmetiku a ešte si aj urobím niečo pekné do bytu. V šuplíku sa mi už dlhšie váľalo jedno menšie maliarske plátno. Na obraz na stenu primalé, no na vyskúšanie zaujímavej techniky bude také akurát. Už len zájsť do spálne po nejaké tie šminkátka. Tak som sa do toho dala. Ako prvé som vytvorila obrysy. Na tenučký štetec na očnú linku som dala trošku riasenky Volume Accelerator. Tvár by som za iných okolností orámovala telovou farbou, no táto bude vrhať tieň a preto si dovolím aj čiernu. Pery a nechty sú orámované leskom na pery Vinyl Gloss, ruka mejkapom Match Perfection. Ideme na detaily. Beriem do ruky riasenku Volume Flash (už takmer minutá) a púšťam sa do detailov. Obočie rozšírim, urobím ten tieň okolo tv...