Ako som písala v dvoch októbrových článkoch, bojovala som proti kritike. Život mi jej uštedril naozaj požehnane, ale možno najviac kritiky sa mi dostalo nie od iných, ale odo mňa samej. Mohol mi hovoriť kto chcel a čo chcel, ja som mala svoju pravdu, dokiaľ... dokiaľ neprišla partia profesionálov a nepostavili ma tvárou v tvár k pravde.Stáť tvárou smerom k pravde v zrkadle, to pravidelne praktikujem. I keď to pozeranie mi dvakrát nepomáha. :-) Lenže takýto pohľad u mňa doma je niečo úplne iné, než sa vidieť v akcii u ľudí, ktorí každý deň vidia rôzne slávne i menej slávne osobnosti so všetkými ich chybami. Ľudí, ktorí sú zvyknutí naprávať prehrešky voči kráse a urobiť aj z nie príliš vábnej dámy vcelku peknú ženu. Prečo som to tentokrát ustála?
Za prvé - ja by som sa predtým nikdy sama takto neobliekla a ani neučesala, pretože by som predpokladala, že mi to nebude pasovať. A že by som sa pravda v takých topánkach do desiatich minút zabila. :-) A možno by mi aj ruky odpadli, než by som si takto vyžehlila a upravila vlasy. Ja som šťastná, keď si ich vôbec vyžehlím.
Za druhé - ja by som možno doteraz pri líčení používala také farby, aké mi mohli pasovať v čase, keď som mala blond, červené alebo čierne vlasy, nie hnedé. Čiže maximálne nevyhovujúce farby, ktoré zo mňa robia strašiaka. Takto pekne by mi to (doteraz) asi nešlo.
A za tretie - ja by som sa určite pozrela na seba natočená v nejakej nie práve lichotivej póze. Nie, že by som nevedela, aký postoj mám zaujať. Po dvoch rokoch lekcií brušného tanca by som už mohla vedieť, ako mám stáť, aby som mala čo najkrajší zadok, čo najlepšie prsia, vystretú chrbticu, zdvihnutú bradu a vyzerala ako žena, nie Godzilla. A aj to viem. Ale pri sebakritike na nejaké pózy nedbám. Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. :-)
Takže teraz ma učesali a aj obliekli dve dámy, ktoré s módou robia každý deň a videli aj raz toľké baby, než som ja (to neberte ako moju rezignáciu na chudnutie alebo ospravedlnenie). Nalíčil ma odborník na slovo vzatý, ktorý si už poradil aj s takými dámami, ktorým nepasuje takmer nič. Fotografovala ma profesionálka, ktorá nafotila už mnoho ľudí. Čo som mala pre to urobiť ja? Nič, len prísť, držať klapačku a nechať sa nimi zmeniť. A potom nakráčať pred plátno a hádzať také pózy, aké robím na hodinách tanca a usmievať sa, aby to vyzeralo prirodzene. To jediné odo mňa chceli.
Poviem vám, keď mi prišli domov fotky, bola som v šoku. "Som to naozaj ja?" pýtala som sa samej seba. "To je nejaká fotomontáž, to nemôže byť moja dcéra." hovoril otec. "Fíha, tu ale vyzeráš ako keby si nie raz v živote, ale každý deň pózovala pred fotografmi." hovorila sesternica i mama. Neviem prečo, ale trému som pred objektívom naozaj nemala. Keď mi Zuzka kázala hodiť nejaký úsmev alebo zmeniť polohu, tak bez odvrávania som počúvla. A teraz vybrala najlepšie fotografie, ktoré mi poslala domov, aby som videla, že vážne nie som taký strašiak, za akého som sa považovala. Nuž posúďte sami. Je to vlastne druhý krát, čo ma takto vidia ľudia, ktorí ma doteraz nestretli.
Líčenie, účes a oblečenie do práce a na bežný deň
Líčenie, účes i oblečenie na večer a špeciálnejšie príležitosti
Takže správanie ľudí a napokon i fotografie dosť markantne zmenili môj pohľad, aký som mala na seba. OK, som veľká. S tým ešte budem musieť ďalej bojovať a nepôjde to všetko dole zo dňa na deň. Ale škaredá? To hádam ani nie. Som veľká a pekná baba. A pokiaľ bude všetko prebiehať podľa môjho plánu a konečne si zariadim svoj život tak, že sa i zdravie polepší a budem raz aj šťastná, tak ostane možno pravdivá len tá druhá polovica vety bez toho "veľká".
Týmto ďakujem Lucke i Natálii z DM drogerie Markt, ktoré mi tento zážitok a nový pohľad umožnili. A ďakujem aj nižšie menovaným členom tímu, ktorí mi ukázali, že sa do veľkého zrkadla i na fotografie, kde som ja, dá pozerať aj inak ako s hrôzou či nechuťou. Toto sú vlastne moje prvé fotografie celej postavy za posledných 8 rokov.
Fotografie: Zuzana Gavulová
Líčenie: Lukáš Kimlička
Účes a oblečenie: Barbora Yurkovič a Tamara
Takže nie, Veronika už nie je element, ktorý kazí každú dobrú fotku (možno kazí tak každú druhú :-p). Možno sa blíži k veku Bridget Jones a jej koncoročná bilancia je navlas rovnaká, ako tá bilancia filmovej Bridget - 1. diel. Nemusí sa však skrývať vždy za skupinky ľudí a objekty stojace v zábere, aby jej bolo vidieť len tvár. Veronika je element, ktorý môže na fotke dokonca pózovať aj sám. Bez ľudského štítu alebo stromu v zábere. :-)
Komentáre
Zverejnenie komentára